Dagmar zahviezdila svojou prvou knihou v prostredí ‚Informací odjinud‘, ktoré aj tak všetkým hovorí, že najdôležitejšie sú ‚informácie zoseba‘. Ak aj venujeme pozornosť informacím odjinud, tak tie, ktoré fakt rezonujú, nás aj tak privedú k informáciám zo seba, o sebe…

… a Dagmarine knihy fakt rezonujú (aj len maličký bonus o psaní… dobrá technika. Ale slovo technika nie je namieste. Proste je potreba písať, maľovať, hýbať… a všetko dohromady… nech sa konečne Duša cez telo vyjadrí. Nech sa prehlbuje kontakt so sebou.)

Dagmar vydala démonickú kontroverznú knihu a mohlo by sa zdať, s pomerne atraktívym názvom pre súčasný svet plný porna a bla…

Už po pár stránkach som však bola otrasená. Moje vnútro rezonovalo, môj žalúdok, telo… V knihe sú veci, ktoré sa hlboko človeka – najmä ženy – dotýkajú. Pretože sú o tom, čo muži po stáročia robili ženám, a čo ženy robili mužom… Témy sa dotýkajú až špiku kosti.

Teraz – v dobe, kedy sa už žiada konečne žiť reálny obraz šťastia a ľahkosti… opäť Prudký Ponor. Preboha prečo? Načo?

Ja som sa knihu „Byla jsem profiDomina“ rozhodla čítať zo zvedavosti… Prvá kniha „Prozradím ti jak se chci pomilovat“ úplne lahodila duši… tak predsa existuje On pre Ňu, Ona pre Neho, predsa existuje to prepojenie na všetkých úrovniach bytia, nielen telesnej, ale samozrejme aj… predsa tie rozprávky, ktorými nás kŕmili… predsa je to skutočné, dá sa to, a je to krajšie ako sa to dá predstaviť…

Takže kniha č. 2 – zvedavosť a… Domina – fúha, vždy nejaká moja časť chcela mužmi manipulovať, ovládať ich a byť pre nich Bohyňou, nedostižnou – dostižnou – o tom rozhodne Bohyňa sama …

A kde tam je spojitosť – prvá a druhá kniha…

Kam sme prišli od žitia rozprávky a nádhernému Prepájaniu tiel ako oslava Prepájania bytostí na všetkých úrovniach bytia… až k prepájaniu tiel bez úcty, bez citu, vychutnanie si pudovosti tiel, konanie človeka, ktorý zabudol na to, čo Človek znamená, kým Človek je, koľko úrovní má…

… každý s tým máme svoju skúsenosť. Nielen v minulosti, ale vykukne to na nás kedykoľvek počas dňa. Má totiž rôzne podoby… ten BEZCIT stav.

Koho si kniha nájde, urobí s ním, čo má a prečíta ju spôsobom, akým má. Acea Dagmar radí zastaviť sa a pozorne sa skúmať, ak telo zareaguje alebo aký pocit sa objaví. Za seba môžem zodpovedne povedať, že sa objaví. Nejde o to rýpať sa v sračkách a netreba to siliť. Ale moja skúsenosť hovorí, že mám v sebe obrazy (bytosti, archetypy… názvoslovie nepodstatné), ktoré som buď stvorila, možno aj zažila, alebo sa v nejakom bode svojej existencie s nimi nejak niekde niekedy stotožnila. A tieto obrazy stále pôsobia na prítomnosť, ktorú žijem. Vytvárajú prostredie pre rôzne programy, podľa ktorých žijem. Akoby majú isté vedomie alebo disponujú určitou energiou…

Proste tieto obrazy druhá Dagmarina kniha prebúdza (a tiež ich je plná). Na ich strunky zabrnká. Nie je treba sa báť. Skôr pristupovať s dôverou a bez očakávania, s vnútorným prostredím prijatia.

Čo sa týka obrazov, keď ucítia dôveru, a to, že sme ochotní ich vidieť, prijať, uznať ich aj v ich zrúdnosti a dokonca pocítiť k nim lásku… oni povedia, čo je potreba počuť… sú v nás a skrýva sa v nich naša vnútorná sila a poznanie… a to všetko potláčame, keď „ich“ potláčame. Je potreba mať s nimi/so sebou obrovský súcit. Uznať existenciu toho, čo v nás je, aj keď je to bolestivé, hnusné, odporné, bezcitné atď… prijať to také aké je, ako to bolo vytvorené (lebo je to prejav tvorenia na istej úrovni vedomia), ako to pôsobí a pôsobilo… a v úprimnosti cítiť lásku k tomu… tej bytosti/obrazu… to môže prísť. Hneď, nemusí. Objatie môže prísť hneď, nemusí. Má to vývoj. Je to proces. Je to vzťah. Je to navnímavanie… na nich… na seba…

Sme to v podstate my čakajúci v rôznych podobách na úprimný súcit samých so sebou… na PREPOJENIE… v jeden celok.

Každá súčasť má svoj čas pripojenia… k tomu smeruje sled udalostí, katarzie… alebo púhe ľahké uvedomenie … alebo prečítanie si Dagmarinej knihy „Byla jsem profiDomina“.

Ja som povedala, že si ju prečítam ešte raz. Ale môj čas na druhé stretnutie s ňou ešte nenastal… stále doznieva prvé.

Veľa šťastia na ceste od bezCITU k súCITU samých so sebou!

 

PS. Ja som na ceste, a na pohľadnicu z cesty ešte napíšem, že každý máme takúto knihu v sebe, v svojom znení.

Miroslava Targošová

 

www.dagmar-barankova.cz

 

Komentáře

Jsem vypravěčka a vyprávím příběhy, které mi diktuje sám život. Jsou v nich aspekty jak vnější - viditelné, tak i ty skryté, které jsem se naučila vnímat. A také jsem průvodkyní temnými údolími i nebeskými výšinami lidské sexuality. Můj příběh najdete zde>>

Zaujal vás můj článek? Chcete vědět více, například co nabízím?

Vložit komentář

Vaše e-mailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *

Share This